Karbón patrí v cyklistike medzi najmodernejšie a zároveň najdrahšie materiály. Cyklistické rámy a komponenty z tohto materiálu predstavujú špičku toho, po čom môže siahnuť takmer každý cyklista, avšak za cenu veľmi vysokej ceny.
Karbón predstavuje v cyklistike takmer neobmedzené možnosti využitia, je výborne tvarovateľný pri zachovaní výborných vlastností. Jeho spracovanie je výrazne technicky náročné, pri jeho výrobe sa používajú drahé stroje a formy. Celý postup sa od výroby kovov výrazne líši, karbónové vlákna sa vtlačia do formy a „upečú“. Do karbónu nie je možné „vŕtať“, všetky úchyty sa do neho vliepajú. Proces výroby karbónu je tak veľmi drahý.
Najväčšou výhodou karbónu je, že je veľmi pevný v kombinácii s nízkou hmotnosťou, takýto výborný pomer vlastností nedokáže ponúknuť žiaden kov či iný materiál, preto je u cyklistov tak populárny. Najčastejšie sa s karbónom môžete stretnúť u vrcholových športovcov alebo cyklistov, ktorí to myslia s cyklistikou vážne. Výmenou starých komponentov za komponenty z karbónu ušetríte niekoľko stoviek gramov až kilogramov. Pri niekoľkohodinových výjazdoch alebo náročných tréningoch je to výhoda, pretože ste výrazne „odľahčení“, môžete si viac toho dovoliť a jazdiť rýchlejšie.
Karbón však nemá len pozitívne stránky. Jeho výborné vlastnosti sa negatívne odrážajú na cene, kedy si nejeden cyklista dobre rozmyslí, či mu tých niekoľko stoviek eur stojí za ľahšiu váhu. Ďalšou výraznou nevýhodou je nízka odolnosť karbónu voči poškodeniu. Kamene, konáre, pády a tvrdšie zaobchádzanie karbón znáša len veľmi ťažko. Práve pre túto príčinu sa pomenej používa na zjazdových bicykloch, kde by to pre jazdcov mohlo mať fatálne následky. V súčasnosti však výrobcovia myslia aj na tento problém a pokúšajú sa pre zabezpečenie odolnosti skombinovať karbón so sklenenými a inými vláknami, tento vývoj je však ešte len v začiatkoch.